Štúdia ukazuje, že rozvoj stále nie je taký udržateľný
Obrázok: Confap
O trvalo udržateľnom rozvoji hovoríme už dlho, pretože mimoriadna situácia na planéte sa dostala do takého bodu, že už nemôžeme ignorovať environmentálne vplyvy, ktoré spôsobujeme my sami. A udržateľnosť sa vždy stala ústrednou témou založenou na projektoch hospodárskeho a technologického rozvoja. Trendom udržateľných postupov by bolo oddelenie využívania prírodných zdrojov od hospodárskeho rastu a výpočtami sa to javilo ako funkčné, ale štúdia publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences ukázala, že použitý typ výpočtu nebol poskytlo skutočné množstvo surovín použitých každou krajinou.
Jedným z výpočtových nástrojov, ktorý najčastejšie používajú medzinárodné organizácie a niektoré vládne inštitúcie, je domáci spotrebný materiál (DMC), ktorý zohľadňuje iba objem vyťaženej a použitej suroviny na domácom trhu a tiež objem materiálu fyzicky vyvezený. Jedným z dnešných cieľov je dosiahnuť úplné oddelenie využívania prírodných zdrojov od hospodárskeho rastu, aby sa dosiahlo maximum trvalo udržateľného rozvoja, a podľa týchto ukazovateľov by sme smerovali k tomuto cieľu.
Štúdia uskutočnená vedcami z troch univerzít však odhalila vynechanie dôležitých údajov v týchto ukazovateľoch. Vyvinuli nový model, komplexnejší a schopný mapovať tok surovín po celom svete. Jedným z dôvodov potreby nových ukazovateľov je medzinárodný obchod, od ktorého závisia rozvinuté krajiny pri získavaní prírodných zdrojov. Tieto zdroje však často neopúšťajú svoje krajiny pôvodu, pretože existujú odvetvia, ktoré používajú suroviny v krajinách, ktoré sú hostiteľmi pobočiek, a vyvážajú iba konečný produkt, čo vedie k nevyváženosti štatistík.
Vedec, ktorý viedol štúdiu, Tommy Wiedmann uviedol, že konzumujeme suroviny na úrovni, aká tu ešte nebola, a výsledky potvrdzujú, že nedošlo k žiadnemu poklesu dopytu po zdrojoch v súvislosti s ekonomickým rastom, a je to varovanie, že pri týchto nových ukazovateľov môžu vlády prijať príslušné opatrenia.
Pomocou toho, čo nazývajú „ materiálna stopa„(Materiálna stopa), to znamená množstvo prírodných zdrojov použitých alebo vyprodukovaných krajinou, pri výskume sa pre nový výpočet zohľadnili kovové rudy, biomasa, fosílne palivá a stavebné minerály. Z toho sa zistilo, že v roku 2008 bola Čína krajinou s najväčšou „hmotnou stopou“ (MF) v absolútnych hodnotách, ale v medzinárodnom kontexte sú USA najväčším dovozcom zdrojov a Čína, najväčší vývozca. Austrália mala najvyšší MF na obyvateľa a dosahovala 35 ton na osobu. A vo všetkých priemyselných krajinách MF rástol spolu s HDP, na rozdiel od ukazovateľa DMC, to znamená, že nedošlo k efektívnej aplikácii udržateľného rozvoja. Južná Afrika bola jedinou krajinou, ktorej sa skutočne podarilo rozviazať závislosť od zdrojov od hospodárskeho rozvoja.
Zdroj: Phys.org
