Vedci tvrdia, že ľudská činnosť postavila Zem na pokraj kolapsu

Ľudské konanie tlačí Zem na jej hranicu skôr, ako sa doteraz myslelo

V novom výskume zverejnenom v renomovanom časopise Nature ukazujú vedci z Berkley University znepokojujúci osud, ktorý si ľudia kladú na svoju vlastnú planétu. Podľa slov vedcov „globálny ekosystém ako celok (...) sa blíži ku kritickej zmene v planetárnom meradle v dôsledku ľudských činov“.

Dôvody sú už známe. Rast populácie, zvýšená spotreba zdrojov, transformácie a fragmentácia biotopov, výroba a spotreba energie a zmena podnebia.

V iných prácach už boli opísané faktory, ktoré potvrdzujú tento nový výskum. Mužské aktivity tvoria 43% povrchu planéty a odhaduje sa, že ovplyvňujú dvojnásobok tejto oblasti. Jedna tretina všetkej čistej vody je určená na humánne použitie a miera vymierania druhov je porovnateľná s mierou vyhynutia dinosaurov.

Aká budúcnosť nás čaká

Čo však obnáša táto „kritická zmena“? Účinky na budúcnosť sú stále neisté, ale minulosť nám už ukázala niektoré možnosti. Vedci robia porovnanie medzi dneškom a dobou ľadovou. V tom čase veľké zmeny životného prostredia spôsobili vyhynutie a ovplyvnili rozšírenie, hojnosť a rozmanitosť druhov okrem vzniku nových spoločenstiev.

Stále existuje možnosť, že zmeny v ekosystémoch, či už smrť zvierat, nedostatok vody, znečistenie a všetky druhy problémov spôsobených udržiavaním nášho životného štýlu, môžu spôsobiť pokles alebo koniec prírodných zdrojov potrebných na ľudské zdravie.

Ďalšou dôležitou otázkou je, kedy dosiahne Zem svoju hranicu? Autori sa domnievajú, že odpoveď spočíva v prípade, keď zmeny v ekosystémoch dosiahnu 50% až 90% z celkového počtu. Očakáva sa, že za 10 alebo 15 rokov bude polovica celého ekosystému čeliť týmto typom zmien.

Nech je budúcnosť akákoľvek, obraz, ktorý sa formuje, nie je veľmi povzbudivý. Neexistuje precedens pre možnosť straty prírodných zdrojov nevyhnutných pre ľudskú existenciu. Pravdepodobným riešením je zmena mentality a správania týkajúce sa nášho životného štýlu a konzumných návykov.

Ďalej si môžete pozrieť komentáre hlavného vedca Anthonyho Barnoského o jeho výsledkoch výskumu: