Projekt senátorov Flávia Bolsonara a Márcia Bittara navrhuje ukončenie právnej rezervy, mechanizmu, ktorý núti majiteľov vidieckych pozemkov udržiavať na časti pozemku pôvodnú vegetáciu
Senátori Flávio Bolsonaro (PSL-RJ) a Márcio Bittar (MDB / AC) sú odhodlaní ukončiť zákonnú rezervu, čo je mechanizmus, ktorý núti majiteľov vidieckych oblastí udržiavať na časti pozemku pôvodnú vegetáciu. Text navrhnutý 16. apríla 2019, ktorý je teraz označený ako návrh zákona č. 2362, z roku 2019, je úplne rovnaký ako text, ktorý už Bittar predložil koncom marca (návrh zákona č. 1551, 2019). 23. apríla znepokojený pokrokom pôvodného projektu, o ktorom informoval Fabiano Contarato (Rede-ES) v Komisii pre ústavu, spravodlivosť a občianstvo (CCJ), Bittar stiahol svoj návrh z hlasovania, aby uprednostnil predložený projekt s Bolsonarom.
- Na stránke Senátu je otvorená populárna konzultácia k návrhu zákona. Povedzte svoj názor na koniec zákonnej rezervy
Text týchto dvoch návrhov zákonov a ich príslušné odôvodnenia sú rovnaké. Čo sa zmenilo, bolo iba autorstvo, ktoré bolo pomenované po prezidentovom synovi spolu s Bittarovým. Dvaja senátori sa neobťažovali zmeniť návrh zákona. Zdá sa, že chcú ukončiť zákonnú rezervu lestou, ktorá slúži na získanie priaznivejšieho spravodajcu pre projekt, ktorý by mal teraz podstúpiť nové hlasovanie v CCJ, kde bol menovaný za senátora Roberta Rochu (PSDB / MA).
Právna rezerva je zariadenie, ktoré je v brazílskom práve od 30. rokov 20. storočia a ktoré prešlo v roku 2012 niekoľkými zmenami v novom lesnom kódexe. Schválené po mnohých diskusiách a s podporou vidieckej lavice v tom čase určuje nový lesný zákonník. ako zákonná rezerva teoreticky percentuálne podiely pohybujúce sa od 20% plochy, ktorá sa má zachovať v nehnuteľnostiach v Atlantickom lese, v Pampa a Pantanal, do 80% v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v Amazonke. Toto číslo je teoretické z dôvodu výnimiek v zákone, napríklad v závislosti od veľkosti pozemku a existencie vodných tokov. Aj napriek tomu môže zánik zákonnej rezervy mať veľmi vážne následky.
V odôvodnení návrhu zákona č. 2362 (rovnako ako v predchádzajúcom návrhu zákona) senátori tvrdia, že „prehnaná rigidita“ niektorých zákonov o životnom prostredí porušuje právo na súkromné vlastníctvo. Pre nich je pri analýze reality ochrany životného prostredia v Brazílii možné dospieť k záveru, že „krajina je jednou z krajín, ktoré si najviac zachovávajú vegetáciu na svete“. Senátori vo svojom projekte tvrdia, že poľnohospodárski producenti sú tí, ktorí „chránia najpôvodnejšiu vegetáciu“.
Zdá sa však, že Bittar a Bolsonaro si neuvedomujú, aký rozporuplný je ich argument. Nakoniec, ak sú to práve vidiecki producenti, ktorí najviac chránia biodiverzitu, prečo kladú senátori prekážku v oblasti environmentálnej legislatívy? Projekt hovorí: „Odstránením tejto prekážky môžeme okrem zachovania životného prostredia, ako to nerobí žiadna iná krajina, rozšíriť poľnohospodársku výrobu, vytvárať pracovné miesta a prispievať k rastu krajiny, slúžiť legitímnym a národným záujmom.“
Projekt tiež prináša údaje o hodnote prírodných zdrojov v Amazónii, nehovoriac o tom, že ide o ekosystémové služby. Z návrhu zákona, ktorý požaduje zrušenie zákonnej rezervy, je zrejmé, že pre senátorov hodnota oblasti existuje, iba ak slúži obchodným záujmom poľnohospodárskeho podniku.
- Na stránke Senátu je otvorená populárna konzultácia k návrhu zákona. Povedzte svoj názor na koniec zákonnej rezervy
Začiatkom marca spolu s úvodným projektom (č. 1551) senátor Márcio Bittar navrhol ďalšie dva projekty týkajúce sa oblasti životného prostredia, PL 1553/2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9 985 z 18. júla 2000, zabezpečiť kritériá na vytvorenie ochranárskych jednotiek a PLP 71/2019 zmeniť a doplniť čl. 14 doplnkového zákona č. 140 z 8. decembra 2011, ktorým sa ustanovujú lehoty stanovené na spracovanie environmentálnych licenčných procesov.
