Proces využívania pôdy má dôsledky na globálne otepľovanie a biodiverzitu
Obrázok Freepik
Keď hovoríme o využívaní pôdy, máme na mysli formu využívania pôdy, to znamená, ako sa táto pôda využíva. Príklady využitia pôdy sú: mestské oblasti, pastviny, lesy a banské pozemky. Technológie do roku 1970 umožňovali iba interpretáciu krajinnej pokrývky. Iba v roku 1971, keď sa Národná komisia pre vesmírne aktivity (CNAE) transformovala na Národný inštitút pre vesmírny výskum (INPE), sa získali potrebné podmienky na rozšírenie poznatkov o skutočnom stave krajiny (pokiaľ ide o využitie a zaberanie pôdy).
Stále viac sa zvyšuje dopyt po štúdiách v tejto oblasti, čo vedie k informáciám o zmenách vo využívaní pôdy, ktoré nám umožňujú overiť interferenciu ľudskej činnosti v rôznych prírodných prostrediach. V roku 1979 bol na federálnej úrovni schválený zákon č. 6 766, ktorý ustanovuje ďalšie členenie mestských pozemkov a stanovuje ďalšie opatrenia. Federálne právo určuje, že každý štát a obce môžu ustanoviť svoje vlastné zákony o využívaní pôdy a zamestnaní podľa regionálnych a miestnych osobitostí.
Cieľom vedy o zmenách vo využívaní pôdy je vo všeobecnosti pochopiť vývoj interakcií medzi ľudskými systémami, ekosystémami, atmosférou a ostatnými systémami Zeme prostredníctvom analýzy spôsobu, akým ľudia túto pôdu využívajú.
Štúdium a mapovanie využívania pôdy je dôležité hlavne pre územné plánovanie, pretože určuje kapacitu využitia priestoru. Tieto mapy sa zvyčajne vytvárajú pomocou analýzy a interpretácie obrázkov zachytených satelitmi, ktoré sa pracujú na rôznych softvéroch, pomocou nástroja s názvom geoprocesing. Schéma využívania pôdy sa neustále mení ľudskými činmi a tieto mapy nám umožňujú vidieť všeobecný obraz týchto zmien v priebehu rokov.
Monitorovanie využívania pôdy a jej zmien je tiež dôležité, aby sme mohli lepšie kvantifikovať, predpovedať, sprostredkovať a adaptovať sa na globálne zmeny podnebia, stratu biodiverzity a ďalšie globálne a miestne dôsledky spôsobené zmenami v využívaní a krajinná pokrývka.
Zmeny podnebia
Geografické spracovanie použité pri výrobe máp využívania pôdy je tiež užitočným nástrojom pri monitorovaní nelegálneho odlesňovania.
Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene podnebia vo svojich oficiálnych dokumentoch rozdeľuje zdroje emisií a odstraňovania skleníkových plynov (GHG) do sektorov. Jedno z týchto sektorov, nazývané „zmeny vo využívaní pôdy a lesov“, zahŕňa odlesňovanie a spaľovanie, ktoré spôsobuje emisie a odstraňovanie v dôsledku zmien v množstve uhlíka prítomného vo vegetácii a v pôdnej biomase.
Je to spôsobené tým, že podľa uhlíkového cyklu vedie premena pôvodnej vegetácie na poľnohospodárske oblasti alebo pastviny k emisiám CO2, zatiaľ čo rast a vývoj vegetácie v obhospodarovaných oblastiach odstraňuje oxid uhličitý z atmosféry.
Odlesňovanie Amazonky, ku ktorému došlo za posledných 30 rokov, zaradilo Brazíliu medzi päť najväčších producentov skleníkových plynov na svete. Napriek tomu percento celkových skleníkových plynov emitovaných v Brazílii v dôsledku zmien vo využívaní pôdy od roku 2005 pokleslo vďaka poklesu tempa odlesňovania v Amazónii.
Vedecká literatúra veľa skúmala o tom, ako môžu zmeny vo využívaní pôdy ovplyvniť zmenu podnebia. Pri sledovaní opačnej cesty sa štúdia Inštitútu pre aplikovaný ekonomický výskum (IPEA) snažila posúdiť účinky zmeny podnebia na vzorce využívania pôdy. Podľa štúdie môžu byť oblasti s nízkou teplotou pozitívne ovplyvnené globálnym otepľovaním, ktoré bude mať tendenciu vytvárať klimatické podmienky priaznivejšie pre poľnohospodárske postupy, čo zvyšuje produktivitu tohto odvetvia. Tento proces potom môže viesť k pokroku v oblasti kultúrnych plodín a transformácii lesov na poľnohospodárske oblasti, čo urýchli odlesňovanie.
Naopak, v horúcich klimatických oblastiach budú teploty zvýšené na úroveň intolerancie zo strany poľnohospodárskych plodín, čo spôsobí pokles produktivity, čo bude mať za následok zmeny v produktívnej štruktúre a v spôsobe využívania pôdy.
Voda
Znovu sa preukázalo, že suchozemské a vodné systémy spolu úzko súvisia. Ballester, jeden z členov programu FAPESP (Research Support Foundation of the State of São Paulo) pre výskum globálnych klimatických zmien, tvrdí, že pestovanie cukrovej trstiny môže mať niekoľko dopadov na životné prostredie. Jeden z týchto vplyvov je spôsobený používaním vinasy (z rafinácie alkoholu) ako hnojiva pre plodinu. Vinasse, ktorá je bohatá na dusík, sa môže nakoniec vylúhovať do vodných tokov, čím zvýši prísun tejto živiny do vodného prostredia a podporí rast rias, ktoré spôsobujú eutrofizáciu.
Ďalším problémom súvisiacim s pestovaním cukrovej trstiny je výdaj vody na výrobu alkoholu, v ktorom je na výrobu iba jedného litra palivového alkoholu z cukrovej trstiny potrebných 1 400 litrov vody. Sadze vznikajúce pri spaľovaní cukrovej trstiny počas zberu sa navyše môžu ukladať v pôde alebo vo vodných útvaroch, čím sa zmení prirodzený uhlíkový cyklus týchto ekosystémov.
Pokiaľ ide o typ vegetácie obklopujúcej vodné útvary, Ballester tiež uvádza, že „keď je vegetácia odstránená z okraja rieky, do vodného útvaru vstupuje viac svetla a materiálov, čo spôsobuje, že voda má menej kyslíka a upraviť miestne podmienky. To ovplyvňuje biologickú diverzitu ekosystému. “
Všeobecne možno povedať, že zmeny vo využívaní pôdy úzko súvisia s biodiverzitou suchozemských a vodných ekosystémov a že globálne otepľovanie môže byť dôsledkom týchto zmien aj ich príčinou. Každopádne je už známe, že akákoľvek zmena v prírodných vzorcoch životného prostredia, ktorá udržuje život, ako ho poznáme, môže interferovať s celým systémom. Nie je to inak ani s pozemkom. Napríklad vieme, že rast populácie sprevádza väčší dopyt po potravinách a iných zdrojoch, čo nás vedie k zmene spôsobu využívania pôdy, čo často spôsobí, že sa z lesných oblastí stanú pasienky alebo poľnohospodárske oblasti. Uvidí sa, koľko z tohto dopytu je skutočne nevyhnutné.
Niektorí vedci tvrdia, že celková svetová produkcia potravín je dostatočná na to, aby zásobila trojnásobok počtu obyvateľov planéty! Týmto spôsobom si uvedomujeme, že ovplyvňujeme aj využívanie pôdy. Plytvaním potravinami prispievame k zvýšenému dopytu po poľnohospodárskych oblastiach, pretože získavame potravinové výrobky, ktoré sú pre naše rodiny viac než dostatočné, a veľká časť z nich skončí v koši. Nehovoriac o problémoch vyplývajúcich z iných etáp, ako je napríklad preprava potravín.
Na našom webe máme niekoľko článkov s tipmi, ako zabrániť plytvaniu potravinami, a dostanete sa k nim kliknutím na odkazy nižšie!
