Napriek problémom v oblasti životného prostredia spor o získanie stále väčšej a väčšej zásoby ropy stále pokračuje
Tavenie polárnych čiapok je dôsledkom globálneho otepľovania a potvrdením negatívnych účinkov ľudského konania na planétu. Tento environmentálny problém, rovnako ako mnoho iných, priamo súvisí s používaním fosílnych palív. Aj napriek tomu sa zdá, že hľadanie ropy je naďalej zdanlivo. Svetová ekonomika je stále závislá od tohto nerastného zdroja, čo motivuje výskum k rozšíreniu prieskumu, na rozdiel od výskumu, ktorý hľadá alternatívne zdroje energie. Ďalším cieľom ropných spoločností je Arktída, kde morské dno obsahuje nesmierne množstvo ropy a zemného plynu.
Chamtivosť po peniazoch, moci a vplyve narúša environmentálne problémy v prospech ekonomických výhod. Topenie arktického ľadu uľahčilo prístup do regiónu a otvorilo nové námorné trasy, vďaka ktorým sú investície do prieskumu odhadom 83 miliárd barelov ropy finančne životaschopných v takýchto nepriaznivých poveternostných podmienkach. Roztopenie Arktídy vyvolalo spor medzi Ruskom, Kanadou, Nórskom a USA o právo na zisk bez ohľadu na riziká spojené s ekologickými katastrofami.
Arktický ekosystém je veľmi citlivý na akýkoľvek druh znečisťujúcich látok a únik ropy by spôsobil vážne škody. Polárny uzáver je zásadný pre rovnováhu Zeme a okrem toho živé bytosti tohto regiónu neobývajú inú polohu na planéte. Aj napriek tomu je v Arktíde záujem o ťažbu ropy.
Existuje niekoľko techník na zastavenie úniku ropy, ale žiadna nie je úplne efektívna, najmä v takýchto extrémnych podmienkach. V Arktíde, kde teplota dosahuje -50 ° C a niektoré mesiace v roku zostáva v úplnej tme, nie sú dnes prijaté metódy stopercentne účinné. Inými slovami, v tomto zmysle bude potrebné vyvinúť konkrétne technológie prispôsobené nepriateľskému podnebiu v regióne. Katastrofa v Mexickom zálive v roku 2010 bola dôkazom ťažkostí pri zadržaní veľkého množstva úniku a odhalila potrebu investovať do nových technológií na riešenie možných problémov vyplývajúcich z ťažby.
Napriek týmto prírodným prekážkam sa americká spoločnosť na ťažbu ropy Shell chystá začať s prieskumom tohto nerastného zdroja v Arktíde. To vyvolá nával ropy, rovnako ako v Afrike a na Blízkom východe. Ak sa to potvrdí, čoskoro dôjde k ďalším politickým, hospodárskym a hlavne environmentálnym nezhodám motivovaným čiernym zlatom.
V snahe vyvinúť tlak na medzinárodné orgány sa Greenpeace prostredníctvom projektu Savetheartic snaží zhromaždiť tri milióny predplatných online, aby sa Arktída stala ekologickou svätyňou. Ak sa chcete prihlásiť na odber alebo získať viac informácií o tejto téme, navštívte stránku //www.salveoartico.org.br/pt.
Brazília a predsalen
Brazília má referenčnú energetickú matricu na svete, ale postupuje podobne ako v krajinách severnej pologule. Po objave predsolí bolo veľa zdrojov pridelených na vývoj technológií na vŕtanie studní vo veľkých hĺbkach. Plány sa v skutočnosti zostavujú z peňazí, ktoré sa ani nenaplnili, pretože mnohí vsadili svoje žetóny na Predsalen v domnení, že všetky problémy krajiny sa zázračne vyriešia.
Aj napriek investíciám do bionafty, etanolu a ďalších čistých zdrojov energie je ropa stále veľmi ceneným zdrojom. Objav tak veľkého množstva ropy v brazílskych vodách mobilizoval Úniu a brazílske štáty k rozhodnutiu, kto by mal mať úžitok a aký je najlepší spôsob tohto prieskumu.
Prítomnosť ropy na území zvykne brzdiť ďalšie ekonomické iniciatívy, čo spôsobuje závislosť od prieskumu od dolárov. Napríklad veľa členských krajín OPEC má krehkú ekonomiku, pretože sú založené takmer výlučne na rope, čo sťažuje rozvoj ďalších sektorov.
Ropa nachádzajúca sa v morskom podloží, a to v predsolí aj v Arktíde, si vyžaduje vysoké investície a úsilie zamerané na vývoj nových techník a mechanizmov na ťažbu niečoho, čo pre planétu znečisťuje a škodí životnému prostrediu. Takéto odhodlanie čoraz viac sťažuje vieru v existenciu ekonomiky s menším dopadom na planétu.
